Život Prešova
online
online
Jana Kocianová, úspešná lýrová speváčka, sa narodila pred 80 rokmi
08.06.2026 Senica
Bratislava 8. júna (TASR) - Jana Kocianová patrila nielen medzi najvýznamnejšie vokálne osobnosti československej populárnej hudby, ale aj medzi najúspešnejšie v súťaži Bratislavská lýra. Dostala ich štyri, z toho tri zlaté. Univerzálna speváčka svojou farbou hlasu i frázovaním špičkovo interpretovala džezovú, bluesovú, gospelovú i popovú produkciu. V pondelok 8. júna uplynie od jej narodenia 80 rokov.
Bola častým hosťom televíznych relácií, do svojich programov a na vystúpenia ju pozývali popredné osobnosti. Počas svojej kariéry vydala aj šestnásť dlhohrajúcich platní a viaceré hity jej priniesli úspech aj na medzinárodných súťažiach, napríklad v nemeckých Drážďanoch či na festivale vo Villachu v Rakúsku.
Jana Kocianová sa narodila 8. júna 1946 v obci Šaštín-Stráže. Keďže jej rodičia umeleckú dráhu spočiatku nepodporovali, po maturite začala študovať na Farmaceutickej fakulte UK a aj pedagogiku. Počas štúdia odštartovala spevácku kariéru a ako 21-ročná v roku 1968 vyhrala v televíznej súťaži O zlatú kameru. Interpretovala slávnu Summertime od Georga Gershwina.
V rokoch 1969 – 1971 vystupovala ako sólistka v Nemecku s Orchestrom Jerryho Schejbala. Po tomto angažmáne sa vrátila na slovenské pódiá so známym hitom Zahoď starosti. Následne získala pozvania do rozhlasových, televíznych a nahrávacích štúdií. Výrazný vplyv na jej život i kariéru mal bubeník Josef Škvařil, s ktorým dvadsať rokov žila i pracovala a napokon sa aj zosobášili.
V roku 1971 nahrala prvý singel so skladbou Kadiaľ ísť a na Oravských synkopoch sa predstavila s piesňou Mojich sĺz sa nedočkáš. V tomto období účinkovala v Tatrarevue, spolupracovala s Orchestrom Juraja Velčovského, s Josefom Lauferom a jeho skupinou Golem a v roku 1972 zaspievala hit Nekonečná láska. V roku 1973 vydala prvú LP platňu Jana Kocianová.
V rokoch 1973 až 1975 účinkovala v programoch Karla Gotta a po návrate z Prahy spievala s formáciami Kyvadlo a Nový tradicionál. V tom období jej vyšli ďalšie dve platne Večná hra (1974) a Každý deň (1975).
V roku 1975 vytvorila vlastný koncertný program Stretnutie, s dvojicou Lasica+Satinský. Podarilo sa jej presadiť, aby obľúbení humoristi mohli opätovne verejne vystupovať. Program mal viac ako 200 repríz po celom Československu, režíroval ho Ján Roháč, hudobný sprievod tvorili Kyvadlo (Juraj Lehotský, Dučan Húščava, František Karok, Stanislav Herko, Alois Bouda, Tomáš Seidman, Ivan Lieskovský, Josef Škvařil) a vokalistky sestry Bezákové s Gabikou Šustekovou.
Kocianová sa potom opäť vybrala na zahraničné pódiá a vystupovala na populárnych festivaloch Zlatý Orfeus v Bulharsku, v poľskom Sopote, ale tiež v Splite, Ľubľane a Drážďanoch. Medzitým dostala za pieseň Májový vánok striebornú Bratislavskú lýru a o rok neskôr (1976) populárnu súťaž ovládla interpretáciou skladby Pár nôt. Pesnička autorského dua Pavol Zelenay - Ľuboš Zeman triumfovala v národnej i medzinárodnej súťaži a stala sa v Československu na dlhé roky rozhlasovým šlágrom.
V ďalšom období spolupracovala so skupinou Prognóza, Pavlom Daněkom a Dežom Ursinym. V prvej polovici 80. rokov účinkovala v rakúskom Villachu, koncertovala aj v kluboch v USA a s nemeckým producentom Germanom Weissom nahrávala piesne pre západonemeckú televíziu. Objavila sa tiež vo filmovej rozprávke Popolvár najväčší na svete (1982). V roku 1983 získala medzinárodnú zlatú Bratislavskú lýru s piesňou Sklíčka dávnych stretnutí. To bol aj názov prostredného z troch jej albumov tohto desaťročia.
V 90. rokoch sa Kocianová viac venovala jazzovému a spirituálnemu žánru. Medzi jej spolupráce patrili projekty Orchestra Gustava Broma, Emila Viklického, Gabriela Jonáša, či Traditional Jazz Bandu. V roku 2000 účinkovala na jazzovom festivale v Dánsku. Vydala ďalšie LP na čele s Ja tu zostanem (1996).
V roku 2006 jej v Opuse vyšla výberovka hitov 20 naj a o rok neskôr dvojkompilácia Pár nôt. Neustále bola aktívna, vystupovala na pódiách, v televízii, poskytovala rozhovory a zúčastňovala na rôznych kultúrnych akciách. Jana Kocianová zomrela 23. septembra 2018 v Bratislave.
Bola častým hosťom televíznych relácií, do svojich programov a na vystúpenia ju pozývali popredné osobnosti. Počas svojej kariéry vydala aj šestnásť dlhohrajúcich platní a viaceré hity jej priniesli úspech aj na medzinárodných súťažiach, napríklad v nemeckých Drážďanoch či na festivale vo Villachu v Rakúsku.
Jana Kocianová sa narodila 8. júna 1946 v obci Šaštín-Stráže. Keďže jej rodičia umeleckú dráhu spočiatku nepodporovali, po maturite začala študovať na Farmaceutickej fakulte UK a aj pedagogiku. Počas štúdia odštartovala spevácku kariéru a ako 21-ročná v roku 1968 vyhrala v televíznej súťaži O zlatú kameru. Interpretovala slávnu Summertime od Georga Gershwina.
V rokoch 1969 – 1971 vystupovala ako sólistka v Nemecku s Orchestrom Jerryho Schejbala. Po tomto angažmáne sa vrátila na slovenské pódiá so známym hitom Zahoď starosti. Následne získala pozvania do rozhlasových, televíznych a nahrávacích štúdií. Výrazný vplyv na jej život i kariéru mal bubeník Josef Škvařil, s ktorým dvadsať rokov žila i pracovala a napokon sa aj zosobášili.
V roku 1971 nahrala prvý singel so skladbou Kadiaľ ísť a na Oravských synkopoch sa predstavila s piesňou Mojich sĺz sa nedočkáš. V tomto období účinkovala v Tatrarevue, spolupracovala s Orchestrom Juraja Velčovského, s Josefom Lauferom a jeho skupinou Golem a v roku 1972 zaspievala hit Nekonečná láska. V roku 1973 vydala prvú LP platňu Jana Kocianová.
V rokoch 1973 až 1975 účinkovala v programoch Karla Gotta a po návrate z Prahy spievala s formáciami Kyvadlo a Nový tradicionál. V tom období jej vyšli ďalšie dve platne Večná hra (1974) a Každý deň (1975).
V roku 1975 vytvorila vlastný koncertný program Stretnutie, s dvojicou Lasica+Satinský. Podarilo sa jej presadiť, aby obľúbení humoristi mohli opätovne verejne vystupovať. Program mal viac ako 200 repríz po celom Československu, režíroval ho Ján Roháč, hudobný sprievod tvorili Kyvadlo (Juraj Lehotský, Dučan Húščava, František Karok, Stanislav Herko, Alois Bouda, Tomáš Seidman, Ivan Lieskovský, Josef Škvařil) a vokalistky sestry Bezákové s Gabikou Šustekovou.
Kocianová sa potom opäť vybrala na zahraničné pódiá a vystupovala na populárnych festivaloch Zlatý Orfeus v Bulharsku, v poľskom Sopote, ale tiež v Splite, Ľubľane a Drážďanoch. Medzitým dostala za pieseň Májový vánok striebornú Bratislavskú lýru a o rok neskôr (1976) populárnu súťaž ovládla interpretáciou skladby Pár nôt. Pesnička autorského dua Pavol Zelenay - Ľuboš Zeman triumfovala v národnej i medzinárodnej súťaži a stala sa v Československu na dlhé roky rozhlasovým šlágrom.
V ďalšom období spolupracovala so skupinou Prognóza, Pavlom Daněkom a Dežom Ursinym. V prvej polovici 80. rokov účinkovala v rakúskom Villachu, koncertovala aj v kluboch v USA a s nemeckým producentom Germanom Weissom nahrávala piesne pre západonemeckú televíziu. Objavila sa tiež vo filmovej rozprávke Popolvár najväčší na svete (1982). V roku 1983 získala medzinárodnú zlatú Bratislavskú lýru s piesňou Sklíčka dávnych stretnutí. To bol aj názov prostredného z troch jej albumov tohto desaťročia.
V 90. rokoch sa Kocianová viac venovala jazzovému a spirituálnemu žánru. Medzi jej spolupráce patrili projekty Orchestra Gustava Broma, Emila Viklického, Gabriela Jonáša, či Traditional Jazz Bandu. V roku 2000 účinkovala na jazzovom festivale v Dánsku. Vydala ďalšie LP na čele s Ja tu zostanem (1996).
V roku 2006 jej v Opuse vyšla výberovka hitov 20 naj a o rok neskôr dvojkompilácia Pár nôt. Neustále bola aktívna, vystupovala na pódiách, v televízii, poskytovala rozhovory a zúčastňovala na rôznych kultúrnych akciách. Jana Kocianová zomrela 23. septembra 2018 v Bratislave.
www.ZIVOTPO.sk
